|
3,507 x čítané
Máj 2007, autobusová stanica Prešov, vonku asi 30 stupňov, na zastávke cca 50-60 ľudí. Prichádza autobus v ktorom už sedí asi 20 cestujúcich. Otvoria sa dvere a všetci čo stojíme vonku sa v tom momente chceme dostať dnu. Ak by to šlo, tak aj naraz. O slušnosti či nebodaj nejakom zástupe nemôže byť ani reč. Ľudia sa tlačia zo všetkých strán. Každý by chcel chytiť miesto na sedenie. Šoférovi veselo cinká pokladňa - občas počuť ako mierne ponadáva na platiaceho, že ako si dovoľuje kupovať lístok do Košíc v hodnote 47 korún a platiť mu sto korunovou bankovkou. Skupina ľudí z vonku sa pomaly presúva do autobusu, pričom už dávno v ňom nie je miesto na sedenie a ulička je tiež takmer plná.
Som dnu. Stojím asi v polovici autobusu a premýšľam čo asi dnes naštvalo vodiča. Za svoj lístok som totiž platil 23 korún a pán za volantom sa nemohol zdržať komentára, že ako si to ja dovoľujem, dať mu dvadsať korunovú bankovku a tri koruny v 50 haliernikoch. Do autobusu nastúpia ešte štyria a v tom zaznie opäť milý a privetivý hlas vodiča aby sme sa posunuli ďalej do zadu lebo vonku ešte čakajú ľudia. A tak sa razom v uličke nájde miesto pre ďalších dvoch ľudí. Rátam. Miest na sedenie 45, počet ľudí v uličke 17, vonku 6 ľudí. Už aj bez prívetivého hlasu vodiča všetci v uličke vieme, že sa znova musíme niekam posunúť. Ale kam? Sám neviem ako, ale aj tých šesť ľudí sa vošlo. Odchádzame. Len pripomínam, že vonku je 30 stupňov, bezvetrie a nás v autobuse 68.
Niekto sa v uličke dokonca dokáže aj pohnúť a snaží sa otvoriť ventilaciu nad našimi hlavami. Nejde to. Ten pán sa fakt snažil, no nešlo to. Akurát sa spotil ešte viac ako bol. Netrúfam si odhadnúť koľko stupňov je momentálne v autobuse, ale je to peklo. Takmer z každého tečie pot. Vzduch v autobuse začína byť nedýchateľný a v tom sa dvaja dôchodcovia (úcta k ich veku) rozhodnú zatvoriť dve bočné okná. Vražedné pohľady polovice autobusu ich prinútia nám svoj čin vysvetliť. Vraj je tu strašný prievan a im to nerobí dobre na uši. Protesty prevlhnutých cestujúcich boli márne - okná su zatvorené. Bez pohybu, tak ako vlastne všetci stojaci v uličke čakám kedy niekto odpadne. Možno ja.
Pôvodne som chcel vybrať z vrecka mobil, aby som sa pozrel koľko je hodín - ako dlho sa ešte takto budem variť. Nedá sa. Kvapky horúceho potu mi pomaly stekajú dolu tvárou a to ako ďaleko sú Košice, zisťujem len z pohľadu cez okno. Odhadujem to na 10 minút. V autobuse už prestalo hrať aj rádio a počuť len občasné : Uff, Fuj, Uhh. Dusno a pot je cítiť všade. 66 variacich sa cestujúcich (dvoch dôchodcov nerátam) si praje asi jediné - nech už je koniec.
Posledné dve zákruty a autobus zastavuje na stanici v Košiciach. V momente je prázdny a ľudia ihned obsadzujú okolité lavičky aby sa spamätali a nadýchli normálneho vzduchu. Voda a vzduch sú v tomto momente najpodstatnejšie. Vodič len udivene pozerá čo sa vonku deje a asi mu a dochádza prečo sa toto stalo. Asi.
Prečo toto píšem ?
V máji 2007 by sa mal ukončiť projekt vzdelávania vodičov SAD.
Hlavným cieľom vzdelávania je prostredníctvom zvýšenia základnej kvalifikácie vodičov cestnej dopravy na úseku bezpečnostných predpisov a pohodlia cestujúcich, zvýšenia ich technickej odbornej spôsobilosti a zvýšenia komunikačnej zručnosti, zabezpečiť zvýšenie vzdelanostnej úrovne cieľovej skupiny v prospech cestujúcej verejnosti.
Mám silný pocit, že tento vodič na školení ešte nebol. Odrazí sa spomínané vzdelávanie vôbec niekde? Na záver ešte pohľad na spokojných vodičov počas školenia. Hlavne, že vody je dostatok. Vivat Európsky sociálny fond.
5 najnovších článkov:Fotoreportáž z hranej krížovej cesty v Prešove Ako sa dajú rušiť GPS/GSM signály v mýtnej OBU jednotke a ako sa to dá odhaliť Svadobné foto-video Humenné 6.2.2010. Riadna kosa bola :) Aké darčeky dať žene na Vianoce 25 ROKOCH MLOKOCH, vtipné koláže a aj nejaké fotky Letná olympiáda v Pekingu 2008
RSS článkov
.gif)
Wenco tak toto sa ti podarilo,super článok.link by som poposielal vsetkým dopravným spoločnostiam ,ktoré zabezpečujú “pravidelnú” autobusovú prepravu a na ich linkách platí cestovný neporiadok. Super.
ignor
Máj 25th, 2007
[…] Osobne sa nepovažujem za nejakého extra pamätníka, ale história ma stále dokáže potešiť. Na tomto blogu som si už rád zaspomínal na staručké TV postavičky Kuka, Raťafáka plachtu, na jedinečný keksík Koukou Roukou, tiež na staré MC kazety no a teraz by som sa s vami rád podelil a možno aj vo vás vyvolal príjemné spomienky na cestovanie autobusmi SAD. Viem, že niekedy má cestovanie ďaleko od príjemného zážitku, no aj napriek tomu v tomto článku nájdete veci, ktoré sprevádzali za onej doby každú našu cestu či už v MHD alebo SAD. Myslím, že je celkom fajn pozrieť si aj pokrok, ktorý ani dopravné prostriedky a zariadenia v nich neobišiel. […]
FOTOGRAF » Cestovanie za “komančov” a dnes vencurik.sk - Matúš Vencúrik /Venco/,fotograf - Humenné,Prešov,Košice
Marec 26th, 2010